Vtipy

Vtip je tiež známy pod názvom anekdota, prípadne aj fór či frk. Jedná sa o krátke rozprávanie, ktorého cieľom je pobaviť poslucháča alebo čitateľa. Vtipy sú založené na nejednoznačnosti, ale nemusí to byť samozrejme pravidlom.

Vtip je tiež známy pod názvom anekdota, prípadne aj fór či frk. Jedná sa o krátke rozprávanie, ktorého cieľom je pobaviť poslucháča alebo čitateľa. Vtipy sú založené na nejednoznačnosti, ale nemusí to byť samozrejme pravidlom.

Vo vtipe nesmú chýbať prvky absurdity či paradoxu. Vtipy predstavujú krátky text, ktorý smeruje k výraznej a zároveň údernej pointe. Šíria sa najmä ústnym podaním, ktoré dokonale vedia  predviesť komici, ale objavujú sa aj v časopisoch.

V kníhkupectve sú k zakúpeniu dokonca knižné zbierky vtipov. V posledných rokoch sa však vtipy začali značne šíriť prostredníctvom internetu.

Slovo "anekdota" je prevzaté z gréčtiny a znamená "to, čo nebolo zverejnené". Týmto názvom sa spočiatku označovali len texty, ktoré neboli z rôznych dôvodov zverejnené. Boli podávané niekedy len v ústnej podobe. Jednalo sa napríklad o Prokopov spis zo šiesteho storočia nášho letopočtu, ktorý niesol pomenovanie "Anekdota".

Tento spis obsahoval utajované príbehy zo života cisára Justiána. V renesancii si získali vtipy veľkú obľúbenosť, pretože sa stali základom novely. Avšak dochovali sa aj najstaršie anekdoty a to z rečí a kázní. V minulosti predstavovali vkladanie do kázne ako exemplum čiže moralizujúce príklady.

Postupne sa začali objavovať v kronikách, ale boli súčasťou aj letákov, ktoré boli vtipmi oživované. Typickým žánrom, v ktorom sú vtipné príspevky základom, je satira, či už humanistická, tak i osvietenská.

Vtip je poviedka alebo ironické zobrazenie situácie, ale jeho zámerom je byť humorný, respektíve mať zábavnú pointu, ktorá rozosmeje poslucháčov či čitateľov. Vtipy sú buď výrazmi alebo oznámeniami, v ktorých vystupuje sarkazmus. Môžu mať tiež dvojaký význam.

Môžu byť voči niekomu zaujaté, ale tiež sú všeobecné alebo používajú termíny slangu pre osobu a vec. Existujú aj kanadské žarty, ale v tomto prípade sa nejedná o hovorené slovo, ale skôr fyzicky vyjadrenie vtip.

Vtipy dnes predstavujú typickú zábavu priateľov a divákov. Existujú komici, ktorí prezentujú vtipy vo svojich vystúpeniach. Požadovaná odozva vtipu je smiech, ale niekedy sa to nemusí stať. Ak smiech nezaznie, znamená to, že bol vtip zle vyrieknutý, respektíve nezábavnou formou podaný.

Vtipy sa stali neoddeliteľnou súčasťou ľudskej kultúry, a to od roku 1900 pred naším letopočtom, ale to nie je bohužiaľ doložená. Anekdoty začali hrať veľkú rolu u mnohých známych osobností. Jedná sa napríklad o Sigmunda Freuda.

On napísal o vtipoch celú knihu a považoval vtipy za jednu z možností, ako vyjadriť svoj názor a pocity. Aj Jaroslav Hašek v sebe objavil literárne tvorivý zmysel anekdotického štýlu. Tiež mnoho pracovníkov sa vyjadruje vtipmi, ktorými sa chcú identifikovať a odlíšiť od ostatných.

Ak uplatňuje zamestnanec v organizácii vtipné hlášky, potom sa tak odlíši od ostatných alebo priamo identifikuje svoju vlastnú prácu. Aj manažéri používajú vtipkovanie. Hlavnými pravidlami vtipu je jeho načasovanie, precíznosť, syntéza a hlavne rytmus. Precíznosti musí dosiahnuť každý komik. Jeho úlohou je vybrať vhodné slová, ktoré budú živé a zaistia odozvu smiechu.

Sranda musí byť, ale srandičky musia byť dobre podané, aby sa im poslucháči začali smiať. Ak sa chcete aj Vy smiať a zažiť trochu zábavy, navštívte vystúpenie komikov, kde o vtipy nebude núdza.